Bratislava
5. novembra (TASR) – Americká vesmírna sonda Voyager 1 sa nachádza
162,2 Astronomických jednotiek (AU) od Zeme, čo je viac ako 24 miliárd
kilometrov. AU je jednotka dĺžky a rovná sa priemernej vzdialenosti
medzi Zemou a Slnkom. Voyager 1 sa pohybuje vo voľnom medzihviezdnom
priestore a momentálne je najvzdialenejším pozemským objektom vo
vesmíre.
V pondelok 6. novembra uplynie 20 rokov od okamihu, kedy vedci ohlásili, že sa sonda priblížila k hranici Slnečnej sústavy.
Kozmickú sondu Voyager 1 vypustila NASA do vesmíru 5. septembra 1977 z
Kennedyho vesmírneho strediska na Myse Canaveral. Jej nosičom bola
raketa Titan 3E Centaur. Poslaním sondy bolo preskúmať a vyfotografovať
vzdialené planéty Slnečnej sústavy. Niekoľko dní predtým (20. augusta)
vyštartoval aj identický Voyager 2, vzhľadom na vyššiu rýchlosť je sonda
Voyager 1 od Zeme už omnoho vzdialenejšia.
Obe sondy priniesli množstvo informácií o planétach Slnečnej sústavy a
ich obežniciach. Voyager 1 preletel v marci 1979 okolo najväčšej planéty
Jupiter len vo vzdialenosti 280-tisíc kilometrov. Preskúmal jej
atmosféru a tiež prstenec okolo Jupitera. Potom preletel iba 20.570
kilometrov okolo mesiaca Io.
V novembri 1980 preletel Voyager 1 okolo Saturnovho mesiaca Titan vo
vzdialenosti 6490 km. Potom prispel k objavu ďalších mesiacov Saturnu,
Uránu a Neptúnu.
Na Zem sonda poslala množstvo fascinujúcich záberov. Medzi ne patrí tzv.
rodinná fotografia Slnečnej sústavy z februára 1990. Zachytila všetky
planéty okrem Merkúru, ktorý bol príliš blízko Slnka. V tom istom čase
(14. februára 1990) vznikla aj fotografia Zeme ako bledomodrej bodky zo
vzdialenosti 6 miliárd kilometrov.
Po splnení týchto úloh pokračovala sonda Voyager 1 v lete k okraju
Slnečnej sústavy a prinášala informácie z oblasti heliosféry, kde sa
fyzikálny vplyv Slnka stretáva s medzihviezdnym priestorom. Práve dáta,
ktoré sonda posielala v roku 2003 naznačovali, že sa približuje k tzv.
heliopauze, čo je miesto na okraji Slnečnej sústavy, resp. heliosféry,
kde sa tlak slnečného vetra vyrovnáva s tlakom okolitých hviezd.
Na jednej strane Slnečnej sústavy je táto hranica vzdialená asi 90-100
AU od Slnka, na druhej strane je pretiahnutá oveľa ďalej. Preto tiež
trvalo takmer ďalších desať rokov, kým sa Voyager 1 v rokoch 2012 resp.
2013 dostal do medzihviezdneho priestoru (podľa niektorých údajov 25.
augusta 2012). Ešte vždy sa však nachádza v oblasti, ktorá sa dá
považovať za okolie Slnečnej sústavy.
Vo vzdialenosti 2000 až 200-tisíc AU sa nachádza tzv. Oortov oblak,
pozostávajúci z cca 1 bilióna drobných častíc. Odtiaľto pochádza väčšina
jadier komét. Do tohto oblaku zasahujú aj extrémne zakrivené dráhy
niektorých planétiek – Sedna či Goblin.
Sonda Voyager 1 stále posiela na Zem informácie, ich prenos trvá viac
než 20 hodín. V minulom roku však mali vedci problém s ich dešifrovaním.
Robotické sondy Voyager sú pripravené aj na možnosť stretnutia s
mimozemskou civilizáciou. Na palube nesú posolstvo, ktoré odkazuje na
ich materskú planétu. Na medenej pozlátenej doske je návod na použitie a
záznam viac ako sto obrázkov v analógovom formáte, 55 pozdravov v
rôznych jazykoch sveta, 35 prírodných a umelých zvukov a 27 záznamov
hudby vrátane Mozartovej Čarovnej flauty. Odkaz obsahuje informácie v
dvojkovej sústave o polohe Zeme a Slnečnej sústavy v priestore našej
Galaxie.
0